Ako vzniká včelí med?

Med – výsledok spolupráce tisícok včiel a včelára

Med, ktorý máme doma na stole je výsledkom práce tisícok včiel. Viac ako 6000 usilovných jedincov obetuje celý svoj život pre získanie 1kg medu. Avšak proces, ktorý je potrebný na to, aby sa ku vám dostal tento jedinečný produkt, je ešte o niečo zložitejší. Musí tu byť osoba, ktorá sa postará o to, aby sa z úľa odobral med v správnom čase a za podmienok, ktoré nespôsobia včelám ujmu na ich prirodzenom vývoji. Myslíte si správne, tejto osobe sa hovorí “včelár”.

S každým plástom je potrebné narábať s citom, aby sa tak zbytočne nenarúšala harmónia včelstva. V opačnom prípade by včely mohli znervóznieť a to dokážu dať včelárovi patrične najavo.

Včelstvo dokáže vyprodukovať za jeden rok až 150kg medu. Včely tento med využívajú na kŕmenie nového potomstva, na vytváranie tepla v obydlí, alebo pri každom výlete z úľa si včela najskôr med načerpá ako palivo, aby tak získala energiu na let k ďalšej pastve. Celkovo takto spotrebujú v priemere 90% zásob. Včelár môže odobrať až ten zvyšný med.

Zásady získavania (vytáčania) medu

Pri včelárení sa veci plánujú len ťažko. Aby mal včelár nejaký ten úžitok z týchto zázračných stvorení, musí akceptovať to, že scenár tu píše príroda. Takmer nikdy sa nedá dopredu určiť ten najvhodnejší čas na vytáčanie medu.

Medomet funguje na princípe odstredivej sily. Tradičné medomety sú poháňané kľukou ktorú musí včelár roztočiť, aby tak z plástov mohol „vyletovať“ med na steny, z ktorých postupne steká. Dnes už včelári používajú väčšinou automatické medomety, do ktorých sa zmestí až 60 včelích plástov.

Príprava

Aby včelár využil čo najefektívnejšie deň, kedy bude môcť odobrať včelám med, musí nachystať pár nevyhnutných vecí. Medomet – stroj na vytáčanie medu. Odviečkovací stôl, a k tomu pochopiteľne aj pár voľných väčších nádob, ktoré musia byť čisté a suché aby sa do medu nedostala voda.

Načasovanie

Ten najvhodnejší moment sa včelárovi naskytne prirodzene, stačí ak je pripravený vopred. Med sa v zásade odoberá, ak je zaviečkovaný (zakonzervovaný) včelí plást minimálne z dvoch tretín. Vtedy vieme, že včely z tohto medu už dostatočne odvetrali vodu. V opačnom prípade – ak by sa v ňom nachádzalo väčšie množstvo vody – sa môže med znehodnotiť tým, že vykvasí. Z takéhoto medu sa neskôr vyrába chutná medovina.

Kvalita medu sa hodnotí podľa obsahu vody. Včely zberajú nektár, ktorý je tekutý takmer ako voda. Vysušujú ho dovtedy, až je vhodný na „skladovanie“. Ak je z medu odvetrané dostatočné množstvo vody, včely ho konzervujú voskom. Včelár to spozná tak, že včelie plásty sú zaviečkované (zakonzervované) ideálne aspoň z dvoch tretín. Pomocou špeciálnej vidličky (viď. foto) sa med odviečkuje.

Pracovitosť

To, že sú včely prirodzene pracovité neznamená, že všetkú robotu spravia ony a včelár už len “zlízne med”. V období silnej znášky a hlavne na jar, kedy kvitne väčšina medonosných rastlín, musí byť včelár ochotný so včelami pracovať častokrát po celý deň.

Na záver už tečie čerstvý med, ktorý sa ešte musí precediť cez väčšie a menšie sitá.

Včelárstvo nie je len o získavaní medu. Je to hlavne o spolužití a vzájomnom akceptovaní včely a človeka. Žijeme v dobe, kedy každým rokom rapídne klesajú prirodzené zdroje včelej pastvy a zdravie týchto živočíchov ohrozuje najmä klieštik, proti ktorému nie je na našom území prirodzený predátor. Včelár tak pomáha udržiavať zdravé a silné včelstvo, ktoré sa mu často odvďačí chutným medom.